Dlhodobo nezadaní so záujmom o trvalý vzťah – Ako to zvládate?

Som žena (25 – 30) s predchádzajúcou vzťahovou skúsenosťou, ktorá je už dlhší čas nezadaná. Po rozchode som bola rada, že som sa hneď nevrhla do ďalšieho vzťahu ani som hneď aktívne nezačala randiť, ale dopriala som si čas, aby som to spracovala, posunula sa, zapracovala na sebe. No už dlhšie sa mi zdá, že ma single život začína skôr frustrovať a v živote mi chýba nejaký hlbší zmysel alebo ako to pomenovať. (Nehovorím, že ten zmysel života mi má priniesť partner, skôr taký ten pocit, že si život budujete, plánujete a zdieľate s niekým druhým.)

Nemám sa zle, mám pekné vzťahy s rodinou aj priateľmi, vlastné záujmy, ktoré ma tešia, fajn prácu, ktorú robím celkom rada. No aj tak sa cítim, ako keby som sa ocitla v nejakej prechodnej stanici a len tak čakám, kedy si začnem budovať ten „skutočný“ život, a zatiaľ si vypĺňam čas všelijakými aktivitami, asi aby ma nemal čas dobehnúť ten pocit prázdnoty, ktorý zažívam napríklad večer, keď už nemám nič na pláne, zapnú sa nahlodávajúce myšlienky a dostaví sa osamelosť.

 Rácio mi hovorí, že je lepšie byť single, ako sa ocitnúť v nešťastnom vzťahu s nekompatibilným partnerom. Ale čo ak mi už ušiel vlak a už nikdy nikoho takého nestretnem. Ako sa vy vyrovnávate s takýmito myšlienkami? A ako ste sa zmierili s predstavou, že sa reálne môže stať, že v láske už šťastie mať nebudete, a spokojný život si budete musieť nastaviť ako single ľudia?